Humana - People to people Slovensko :: Staň sa dobrovoľníkomHumana - People to people Slovensko :: Staň sa dobrovoľníkom

SlovenčinaEnglish

Staň sa dobrovoľníkom

Podľa UNICEF každý deň zomrie z dôvodu chudoby 22.000 detí. „Zomierajú ticho niekde v najchudobnejších dedinách na zemi, ďaleko od dohľadu alebo svedomia sveta. Pretože sú v živote pokorné a slabé, sú tieto početné úmrtia ešte neviditeľnejšie v smrti.”

Správa o stave detí sveta hovorí, že takmer 1 miliarda ľudí, ktorí vstúpili do 21. storočia, nie je schopná prečítať knihu alebo podpísať sa.

Ak je ľudský rozvoj o rozširovaní výberu, chudoba znamená, že príležitosti a možnosti voľby najzákladnejšie pre vývoj ľudskej spoločnosti sú odopierané. To znamená, že človek nemá možnosť vybrať si viesť dlhý, zdravý a kreatívny život a nemá umožnený prístup k slušnému životnému štandardu, slobode, dôstojnosti, sebaúcte a úcte voči druhým. Z pohľadu ľudského rozvoja chudoba znamená viac ako len nedostatok toho, čo je nevyhnutné pre materiálny blahobyt.


Správa o ľudskom rozvoji 2011 dokazuje, že je potrebné venovať sa spoločne urgentným globálnym problémom udržateľnosti a rovnosti. Prechádzajúce správy ukázali, že životný štandard v mnohých krajinách rastie už mnoho dekád. Napriek tomu správa z roku 2011 hovorí o obrátení týchto trendov, ak sa bude zintenzívňovať zhoršovanie životného prostredia a sociálnych nerovností.

Činy a solidarita sú nevyhnutnosťou – pridajte sa k nám a zmeňme spolu svet.
Pre viac informácií:
http://www.drh-movement.org/

 

Príbeh dobrovoľníka

Volám sa Dimitar  a porozprávam vám svoj príbeh inštruktora pre rozvoj v Afrike.

Pred dvomi rokmi som chcel urobiť vo svojom živote nejakú zmenu. Mal som dobrú prácu s dobrým platom, ale nebol som s tým šťastný a spokojný, ani so svojím životom ako takým. A jedného dňa som surfoval po internete a našiel som inzerát na dobrovoľníkov v Afrike. A v tomto momente sa môj život zmenil.

Nakontaktoval som sa a o niekoľko mesiacov som prišiel do Nórska na prípravné obdobie. Pracoval som tam, študoval a pripravoval som sa na svoju misiu do Afriky.

V Nórsku som strávil 10 mesiacov.

Pracoval som za ubytovanie, stravu a ostatné výdavky počas programu.

V súvislosti so svojím programom som absolvoval množstvo praktických a teoretických seminárov.

Stretol som sa s úžasnými ľuďmi, ktorí ma berú takého, aký som, a nemusel som predstierať, že som niečo viac. Títo priatelia mi dali veľa sily a podpory v ťažkých chvíľach.

Niektoré z prác boli veľmi ťažké, napríklad „zber oblečenia“ alebo „plnenie kamiónu“, ale s priateľom ako tento bolo všetko jednoduché a práca sa stala zábavou.

A po 10 mesiacoch som šiel do Afriky. Toto bola skúsenosť, ktorá mi zmenila život. Nedokážem zapísať všetky svoje dojmy, je ich tak veľa a sú také protichodné. Na jednej strane veci ako chudoba, nízke vzdelanie, choroby (obzvlášť HIV a AIDS), životné podmienky, dĺžka života (v Mozambiku menej ako 40 rokov).

Na druhej strane, spoločnosť bez závisti, pokrytectva, stresu, rasizmu a negatívnych pocitov medzi sebou alebo smerom k cudzincom. Miestni boli ku mne veľmi priateľskí, bol som dokonca podozrievavý, hovoril som: „Toto nie je možné, niečo odo mňa chcú“, ale pravda je taká, že tak to v Afrike chodí a ja som videl najúžasnejšiu časť ľudskej spoločnosti.

A začal som si uvedomovať, aký dôležitý je môj podiel na všetkej práci, ktorú HPP v Afrike robí. Zlepšovanie životných podmienok, ich vzdelávanie, informovanie ľudí o rôznych ochoreniach a ako im predchádzať alebo ako ľudia, ktorí sú HIV pozitívni, môžu viesť pozitívny a zdravý život.

Bol som svedkom úžasných dôkazov toho všetkého:

1. Absolventský večierok dvoch rôznych škôl: EPF Maputo a Odborná škola Machava

Mal som šťastie, že som mohol byť svedkom promovania terajších študentov, a bolo to niečo skutočne výnimočné.

  • Po prvé: Ich spev, predstavte si 196 ľudí spievať ako jeden, väčšinu času bez hudobných nástrojov. A čo spievali. Ak si pomyslíte na nejakú pieseň, zabudnite, že robia piesne o veciach, ktoré chcú povedať iným a „publiku“. Dôvodom tohto spevu bolo meškanie špeciálnych hostí, nejakých ľudí z vlády. Trvanie: asi 1 hodinu.
  • Po druhé: Oficiálny program. Študenti predstavili nejaký tanec, opäť spolu so spevom bez hudobných nástrojov.
  • Po tretie: Spev národnej hymny. Účastníci: všetci (študenti, rodičia, špeciálni hostia). Predstavte si, ako spolu spieva 500 ľudí.
  • Po štvrté: Promócia. Všetci špeciálni hostia boli súčasťou oficiálneho programu s odovzdávaním diplomov, tancami so študentmi, prejavmi atď.
  • Po piate: Atmosféra na akcii. Neuveriteľná a neopísateľná. Táto akcia bola pre týchto ľudí niečím skutočne výnimočným. Pre všetkých.

Prečo?

  1. Študenti spievali iba jednu vetu v angličtine: „Všetci sme šťastní, že sme spolu“ a mal som pocit, že to bola na 100 % pravda.
  2. Promócia 4 najlepších študentov, potlesk bol taký hlasný a od všetkých bez závisti alebo pokrytectva.
  3. Špeciálny hosť – minister školstva pozdravil veľmi nahlas všetkých študentov: „Ola Profesores“. Títo študenti budú po promócii pracovať ako učitelia základných škôl.

Atď., atď., atď.

Tiež som sa zúčastnil na promócii „Colegio Politecnico Maputo“. Bola tu rovnaká atmosféra ako na absolventskom večierku EPF, akurát večierok bol menší: iba 52 študentov.

Keď som navštívil jeden z miestnych sirotincov, videl som, ako sa veľké deti starajú o menšie a poskytujú im akúkoľvek pomoc, ktorú potrebujú.

Alebo miestne rodiny sa starajú o susedove siroty bez toho, aby to akokoľvek využívali.

Zúčastnil som sa na mnohých ich kultúrnych večeroch a sviatkoch, kde je atmosféra skutočne výnimočná, ale toto sa nedá opísať, toto treba vidieť, ak to chcete pochopiť.